Rapsódia v bielom

foto: Ondrej Synak

Zrekonštruovaný podkrovný byt sa nachádza v staršom objekte (1920), ktorý je situovaný v širšom centre Bratislavy – v štvrti Nové mesto. Táto štvrť, pôvodne „Ziegelfeld“, sa vyznačovala zaujímavým mixom industriálneho a obytného fundamentu, rovnako ako aj mixom rôznych kultúr, tak typickým pre Bratislavu pred rokom 1939. Napriek nánosom 20.storočia, je duch pôvodnej „živelnosti“ stále prítomný a stále presakuje cez nové vrstvy.
Priestory podkrovia pred rekonštrukciou (vstavbou) neboli v príliš dobrej kondícii, keďže podkrovie pôvodne slúžilo ako sušiareň bielizne a posledných rokoch hlavne ako  „hangár“ populácie miestnych holubov. Najviac to odskákala trámová konštrukcia krovu, čo spôsobilo, že pôvodný zámer ich maximálneho využitia v interiéri, sa musel prehodnotiť a cca 20% pôvodných trámov bolo nahradených novými kusmi. Na pôvodné trámy sa pridal ešte sekundárny krov, ktorý vo finále splynul s izolačnou vrstvou a nechal tak vyniknúť predsunutému, pôvodnému „drevu“.  O opláštenie strechy z exteriérovej strany sa postarala plechová krytina v antracitovej farbe (Ruukki).

foto: Ondrej Synak

Po revitalizácii strešného plášťa došlo na interiér podkrovia.  Z pôvodnej skladby priestorov z prízemia a spacej galérie, sa celok posunul na inú kvalitatívnu úroveň, pridaním vikiera na poschodí a anektovaním pôvodne skladového priestoru na „chill-out“ zónu. Disponibilný priestor podkrovia, sa tým pádom využil prakticky na maximum. Dispozícia je zložená zo vstupného traktu, ktorý predeľuje priestor z hľadiska funkcií na dennú a nočnú časť. Denná časť zahŕňa obývaciu miestnosť spojenú s kuchyňou a jedálňou. V centrálnej polohe napojené na koridor, sú deponované takisto aj hygienické uzly bytu. Ako nočnú časť môžeme definovať priľahlú izbu a ďalej prechodnú izbu s balkónom, ktorá je za pomoci úsporného schodiska prepojená s poschodím, ktorého funkcia sa s pribúdajúcimi rokmi bude transformovať na dvojúrovňovú detskú a neskôr študentskú izbu. Zo strešného okna a vikiera je možnosť výhľadov na zvlnenú krajinu striech v okolí bytu.
Celkový architektonický výraz interiéru je striktne definovaný myšlienkou použiť v maximálnej miere bielu farbu, ktorá opticky priestor zväčšuje. Biela farba je charakteristicky použitá aj u pôvodných trámov, kde je to dôsledok dvoch podnetov. Samotné trámy vo veľkej miere prešli dôkladnou dezinsekciou, čo na nich zanechalo viditeľné stopy, takže prekrytie „poškodení“ na ich povrchu sa javilo ako prirodzený krok a následne pri danom sklone strešného plášťa v kombinácii so zlievajúcimi sa „tmavými/hmotnými“ trámami by dochádzalo k neželanému efektu „úbytku priestoru“. Biela farba na trámoch, v kombinácii s ostatnými medziplochami, tak vytvára veľmi vzdušný pocit v celom podkrovnom priestore. Autorom je takisto biela farba blízka vo svojej podstate, nakoľko každý „čistý/biely “ priestor je skôr, alebo neskôr atakovaný farebnými nánosmi a stopami.
Benefitom rekonštrukcie podkrovia pre starousadlíkov bolo aj vybudovanie nového výťahu v zrkadle dvojramenného schodiska, nakoľko to umožňovala samotná dispozícia objektu ako celku. Súčasťou tohto procesu bolo aj vytvorenie druhého bytu, ktorý sa rozprestiera nad druhým krídlom objektu.