Rodinný dům v Hrnčiarovcích nad Parnou

metóda
N/architektúry domov série BCJK vznikajú aplikovaním jednoduchých parametrov na lokálny problém. Lokálny problém pracuje s hraničnými – slabými alebo silnými, vonkajšími alebo vnútornými – faktormi. Vonkajšie problémy sú dané fyzickým umiestnením stavby, vnútorné sú ovládané autorsko-klientskými momentálnymi predstavami domu ako takého a konkrétneho programu.
Aplikácia parametra je často hyperbolizovaná a reduktívna vo vzťahu k možnostiam existujúceho architektonického vesmíru. Forma sa snaží dôsledne sledovať aplikovaný parameter. Presnejšie povedané, vzniká ako výber možností „obalenia“ navrhnutého modelu usporiadania, tak aby toto vytvorené usporiadanie svojimi prostriedkami pôsobenia čo najviac podporovala. Tektonika formy je výsledkom snahy za každú cenu sa prispôsobiť „riešeniu“ parametrického problému, ikonické a spektakulárne pôsobenie je len bočným produktom vznikajúcim pri dosahovaní tohto cieľa.
Forma domov BCJK by mohla byť iná, nemôže byť však odlišná bez toho, aby nebola odlišná informácia parametra, ktorý nesie. Forma domov BCJK neodkazuje na nič iné, len na prosté vstupné parametre a reziduálnu autorskú estetiku (tá sa uplatní ako určujúce kritérium výberu v prípade, ak nie je možné v niektorých fázach „obaľovania“ jasne povedať, aká forma najviac podporí rozvíjanie sledovaného parametra).

aplikácia
Lokálnym problémom domu C je generickosť, konkrétne jeho existencia na štandardom predmestskom pozemku ako i štandardné programové a kvalitatívne požiadavky klienta. Zadanie je jednopodlažný rodinný dom pre mladú rodinu s troma spálňami a obytným priestorom s kuchyňou, osadený do prostredia novej zástavby na predmestí, ktorého jediným kontextom je veľkosť a orientácia pozemku a regulácia odstupov od hraníc pozemku. Odpoveďou na túto všeobecnú situáciu hľadá projekt v špecifickej organizácií vnútorných programov a exteriérových priestorov za účelom vytvárania špecifických mikroprostredí a vzťahov. Hranica medzi programom domu a jeho bezprostredným okolím je účelovo predlžovaná a ohýbaná. Tento proces meandrovania je podriadený parametru orientácie výhľadov, parametru ukazovania sa alebo schovávania sa a ovládaného presvetlenia.
Vznik netriviálnej  pôdorysnej  figúry je výsledkom pôsobenia týchto parametrov. Všetky obytné miestnosti domu majú výhľad do vlastného pozemku, nie k susedom. Dom sa orientuje do svojho pozemku a zároveň do seba samého priehľadmi cez výseky vo vlastnej hmote – polo átriami a dvormi, čím vzniká v jednom smere transparentné radenie a prekrývanie rôznych vrstiev vnútorného a vonkajšieho programu a rôznych stupňov intimity. Hmota domu a prázdno pozemku sa navzájom prestupujú a vytvárajú vzťahy a priestory, ktoré lokálne špecifikujú generickosť predmestia.
Parameter editovaného presvetlenia informuje nielen pôdorys ale prostredníctvom okenných a svetlíkových perforácií aj rez. Kvalita svetla, jeho pohyb, rôzne intenzity a polohy sú dôležitou súčasťou priestorového programu domu C. Rovnako ako i geometria strechy, ktorá je ovládaná na jednej strane výškovými požiadavkami programu, ktorý zakrýva a na druhej strane geometriou sklonov podriadenú konštrukcii a materialite šikmej strechy.
Forma domu a jej negatív na pozemku vytvárajú nejednoduchý celok, ktorý ma ambíciu na tabule rasa rozmerov 16mx40m vytvoriť bohatú sieť každodenného obývania priestoru.

výsledok
Dom C sa otáča do priestoru ulice otvoreným garážovým prístreškom, ktorý je prvým zo sekvencie špecifický definovaných vonkajších priestorov. Je zároveň prázdnom a hmotou. Vzťah prázdna prístrešku a hmoty, o ktorú sa opiera demonštruje navonok charakter domu. Prestupovanie prázdna a hmoty, interiéru a exteriéru, programov a materiálov definuje nielen meandrujúcu formu domu a jeho vnútornú hviezdicovú organizáciu ale i priestorové členenie pozemku na programové zálivy rôznych stupňov intimity. Prístrešok je najverejnejšou kapsou. Ukazuje, láka a vťahuje na pozemok a dovnútra domu. Ak ním prejdeme máme na výber buď vstúpiť do vnútra domu alebo sa nechať viesť neustále sa meniacim vonkajším meandrom domu.
Vnútro domu definuje centrálny obytný priestor, ktorý je na jednej strane vymedzený meandrami exteriéru a na druhej strane  hviezdicovými ramenami chodby, zádveria a kuchyne. Prostredníctvom ktorých sa vylieva do zvyšnej hmoty domu a organizuje ju na sekvenciu programov rodičovskej spálne, kúpeľne,  šatníka, pivničného schodiska, hygieny a detských izieb. Stretnutia vonkajšieho meandra átrií a centrálnej obytnej hviezdice vytvárajú v interiéry viacero špecifických situácií definovaných spojením programových a svetlených požiadaviek. Juhovýchodné svetlo v spojení obývačky a záhrady cez intímny záliv terasy. Juhozápadné svetlo z poloverejného dvorčeka preniká veľkorysou presklenou stenou. Severný svetlík nad zníženým stropom ramena kuchyne je orámovaným obrazom modrej oblohy. Rovnaký svetlík orientovaný na severovýchod je skrytý priamemu pohľadu z interiéru a padajúcim svetlom osvetľuje pracovný kuchynský pult.  Priestor kuchyne je ešte presvetlený a prevetraný severovýchodným oknom, v jednom z viacerých ohybov pôdorysnej figúry domu.
Obvodové steny domu meandrujú  na pozemku sledujúc vnútornú organizáciu priestorov a minimálne odstupy od hraníc pozemku. Hlboká kapsa garážového prístreška a vstupu pokračuje v smere sprava doľava  priblížením sa k susedovi na 2,5 metra aby sa v mieste potrebného osvetlenia kuchyne vrátil na vzdialenosť 3,5 metra ako možné skryté rozšírenie záhrady. Hmota detských izieb vystupuje svojim objemom do priestoru záhrady, s ktorým sú prepojené francúzskymi oknami a plochou terasy, ktorá plynule pokračuje do terasy vymedzenej zálivom medzi detskými izbami a obývacou izbou. Hmota obývacej izby sa posúva až na maximálnu možnú vzdialenosť k susednému pozemku 2,4 metra, aby sa vzápätí stiahla späť a dovolila poloverejnému juhozápadnému 6 metrov hlbokému dvorčeku oddeliť rodičovskú spálňu od obývacej izby. Spálňa, ktorá sa veľkorysým francúzskym oknom orientuje na juhovýchod do dvorčeka a cez obývačku až do záhrady. Posledný priestor medzi hranicami pozemku a domom je orientovaný opäť do ulice.  Jeho hĺbka 6tich metrov je daná regulatívom pre možnú rezervu parkovania.