V londýnskej štvrti Mayfair, v mieste Carlos Place, západne od frekventovanej Regent Street je situovaný luxusný 5 hviezdičkový hotel Connaught. V roku 2009 sa jeho majitelia rozhodli architektonický upraviť priestor trojstrannej križovatky pred objektom a vytvoriť malé vstupné námestie so skultivovaným uličným parterom.
Priamou zákazkou oslovili, tvorivo stabilného a stále aktuálneho japonského architekta Tadaa Anda. Ando, ako je z výsledku zrejme, sa odbremenil od svojho klišé používania pohľadového betónu s rastrom zaliatych dierok po lešení a k zákazke pristúpil s invenciou. Vytvoril malý objekt vodnej nádrže elipsovitého tvaru. Hlavným zámerom bolo začlenenie existujúcej dvojice listnatých stromov a zlúčiť ich do celkovej kompozície objektu. V symbolickej rovine ide o duálne prepojenie protikladov (tradičné-moderné, západ-východ, ticho-dynamika, príroda-technológie), aspektov ktoré sú späté s miestom. Hmotou elipsovitého objektu o rozmeroch 20 m v pozdĺžnom a 10 m v protiľahlom smere preteká pokojná vodná masa po vonkajšom obryse lešteného kameňa, vytvárajúceho horizontálne osadený prstenec. Má dve jadrové body v miestach osadenia stromov, ktoré sú kovovou membránou odsadené od vodnej hladiny. Z ich vnútorných medzier sa každých 15 minút vypustí na 15 sekúnd vodná para. Hĺbka bazénu je len 3 cm. Jeho dno je vyplnené poľom sklenených luxferov (skôr evokujúcich spodnú stranu 7 dl fliaš na zavareniny, zaliatých v betónovej sieti), ktoré sú v noci podsvietené. Tento prvok spolu s efektom vypúšťania pary dokonale mystifikuje a odhmotňuje priestor. Nástupný parter pred objektom bol plošne vyplnený rastrom uličnej dlažby s vyznačeným príjazdovým pásom pre autá.
Vložením súčasného architektonického prvku do historického prostredia sa, aspoň podľa tvrdenia autora projektu vytvorila polarita medzi minulosťou a budúcnosťou v kontexte prítomnosti.